Pripájam obrázok článku, ktorý bol uverejnený v júnovom čísle časopisu MAMINKA a ktorý sa venuje finančnej gramotnosti u detí.

Článok má dve strany, tu uvádzam prvú a na facebooku si môžete pozrieť obe :)

Celý prepis článku:

O troch grošoch nie je iba rozprávka

Čím skôr si dieťa začne osvojovať otázku peňazí, tým lepšie. Odborník na financie priznáva, že na svojich cestách po Slovensku zažil rôznorodú úroveň finančnej gramotnosti. Celkovo nie je podľa Milana Pavlíka na dostatočnej úrovni a vidí obrovský priestor na jej zlepšenie. U detí v predškolskom i skorom školskom veku je magičnosť ešte stále silná a rozprávky sú teda veľmi vhodnou formou ako podať deťom to, čo pre ne bude v budúcnosti hrať dôležitú úlohu. Finančný odborník priznáva, že veľmi peknou rozprávkou na vysvetlenie rozumného hospodárenia s peniazmi je rozprávka „O troch grošoch“. „Sám ju dosť často používam na základných a dokonca aj na stredných školách,“ hovorí.

I Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR si plne uvedomuje, že rozvoj problematiky finančnej gramotnosti patrí do školských osnov. „Projekty, ktoré som realizoval v predchádzajúcich rokoch v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR boli zamerané na stredné a základné školy. V týchto projektoch sme pracovali v rámci zážitkovej výučby so spoločenskou hrou, finančným trenažérom, ktorý je zameraný na prácu s osobnými financiami a ktorého som autorom,“ ozrejmuje MUDr. Pavlík. Väčšina projektov na výučbu financií u detí je však zameraných na základné a stredné školy. Dokonca i niektoré banky majú svoje nadácie v rámci ktorých sa venujú aj problematike finančnej gramotnosti u detí.

Nespoliehajme sa iba na školu

No tak, ako i pri ostatných dôležitých témach, sa s výchovou a vzdelávaním netreba spoliehať iba na školu. Práve výchova rodičov by mala hrať prvé husle, nie je totiž možné ju nahradiť ani tým najlepším školským vzdelávacím systémom. Odborník priznáva, že čím skôr začneme deti hravou formou oboznamovať s problematikou financií, tým lepšie. „V tomto prípade by som prístup k učeniu rozdelil na dva aspekty.

Prvý je rodičovský aspekt, kde dieťa už v rannom detstve vidí ako rodičia zaobchádzajú s financiami, a či už vedome alebo podvedome preberá mnohé vzory z ich správania a vzťahu k financiám. Tu môžeme s učením začať aj v predškolskom veku, kde rodičia môžu deťom vysvetliť napríklad princíp príjmov napr. princíp výplaty, a výdavkov napr. nakupovania potravín, oblečenia a ostatných položiek do domácnosti,“ uvádza obsiahlo a dodáva:

„Druhý aspekt, je školský vzdelávací systém. Keďže vychádzame z toho, že peniaze sú čísla, čiže treba vedieť s nimi počítať, a tiež menšie deti ešte nemusia celkom dobre rozumieť všetkým súvislostiam, odporúčam začať s výučbou na druhom stupni základných škôl. Tam je napríklad nasmerovaná aj časť mojej výučby finančnej gramotnosti zážitkovou formou hry.“ Od prvých dní sa dieťa mnohému dobrému no i zlému učí napodobňovaním a odozeraním práve od rodičov a najbližších, ktorí ho obklopujú. 

Známy detský psychiater Donald Winnicott povedal, že v detstve sa môžu pokaziť pri výchove dve veci: 1. Keď sa stane niečo, čo sa stať nemalo. (napríklad skúsenosť z opustenia, ublíženie dieťaťu...) 2. Keď sa nestane niečo, čo sa sťať malo. V tomto prípade, ktorý je podľa mňa častejší, dieťa nie je žiadnym spôsobom traumatizované, len mu chýba dostatočný emočný záujem zo strany rodiča. Hovorí sa tomu proximálne zanedbávanie, kedy je rodič prítomný fyzicky, no emočne je niekde inde (napríklad stále v práci).

Je pre deti vreckové prínosom?

V prvom rade, by to hlavné, čo deti potrebujú, mali pre nich zaobstarávať rodičia. „Zastávam však názor, že by si dieťa malo uvedomiť aj zodpovednosť za svoje finančné rozhodnutia. To znamená, že určitá výška vreckového je pre dieťa prínosom v tom, že si uvedomí a rozmyslí, na čo tie peniaze využije,“ hovorí finančný lekár. No priznáva, že na druhej strane samozrejme rodičia a škola potrebujú učiť dieťa hodnote peňazí, tovarov či služieb, aby malo možnosť slobodne sa rozhodnúť ako s peniazmi naloží už na základe získaných informácií. Dnes sú popri zaobchádzaní s hotovosťou dôležitou formou i bankové účtu a karty, ktoré má v peňaženke každý rodič. Mnohé banky ponúkajú i detské formy účtov, ku ktorým vydávajú i bankové karty s veselými obrázkami kreslených postavičiek, ktoré upútajú každé dieťa.

Odborník však radí zakladať si účet až od dosiahnutia plnoletosti. „Rodičia totiž obvykle minimálne aspoň jeden účet majú, a ak si dieťa chce niečo kúpiť, môže disponovať hotovosťou, prípadne môže požiadať rodičov o platbu z účtu. Takýmto spôsobom aj rodičia vidia a majú dosah nad výdavkami svojich ratolestí,“ dodáva na záver.

V čom vidí najväčšie problémy Slovákov v  hospodárení s peniazmi odborník?

Ak by som mal odpovedať triviálne, tak hlavný je problém v disciplíne rozpočtu. Sú tri základné typy rozpočtu, ktoré môže jednotlivec, rodina, mesto, štát... dosiahnuť. Rozpočet dlžníka – výdavky prevyšujú príjmy, vytvára sa dlh. Vyrovnaný rozpočet – výdavky sú rovnaké ako príjmy (niekedy sa označuje ako rozpočet spotrebiteľa), človek žije „od výplaty k výplate“. Rozpočet sporiteľa – výdavky sú nižšie ako príjmy, ostáva prebytok. Problémy sú naviazané na to, ako sa z rozpočtu dlžníka dostať aspoň do rozpočtu spotrebiteľa, a v ideálnom prípade do rozpočtu sporiteľa. Hlavnými problémami sú teda otázky ako si viem ovplyvniť výšku svojich výdavkov a výšku svojich príjmov tak, aby som sa trvalo udržal v rozpočte sporiteľa?

Na túto otázku odpoviem komplexnejšie, nakoľko zasluhuje väčšiu pozornosť.
Problémov je určite viacero, no zameriam sa na 5 najdôležitejších, ktoré prednášam aj žiakom na základných a stredných školách a ktoré predstavujú podľa môjho názoru 5 pilierov základnej finančnej gramotnosti.

Prvým je schopnosť rozumieť číslam. To je v prvom rade vzdelanie zo základnej školy –počty, v zmysle sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie a zlomky (percentá). A samozrejme chápať vzťahy medzi jednotlivými číslami. Napríklad pri výbere výhodnejšieho úveru, aké parametre si všímať, na čo si dávať pozor, vedieť si urobiť jednoduchý prepočet o koľko banke vrátim viac peňazí a podobne.

Druhým je poznanie zákonov – legislatívy. Mám na mysli zákony, ktoré či už priamo alebo nepriamo ovplyvňujú fungovanie človeka vo svete financií: Zákonník práce, Občiansky zákonník, Zákon o ochrane spotrebiteľa, Zákon o bankách, Zákon o živnostenskom podnikaní... Zákony sú „pravidlá hry“ a aj svet financií funguje podľa svojich pravidiel. Ako sa hovorí: Neznalosť zákona neospravedlňuje.

Tretím je poznať a pochopiť finančný trh. Na finančnom trhu pôsobia finančné inštitúcie – banky, poisťovne, lízingovky, nebankovky.... so svojím „nedozerným morom“ rôznych často „výhodných“ produktov, ktoré ponúkajú nám spotrebiteľom. Človek by sa aspoň trošku mal v tomto „mori“ orientovať.

Štvrtým je vedieť uvažovať v súvislostiach. V podstate je to zhrnutie prvých troch bodov dohromady a vedieť si vyhodnotiť po stránke finančnej svoju situáciu.

Piaty bod je najdôležitejší. Zatiaľ čo prvé štyri body boli teoretické, tento piaty je zhrnutím predchádzajúcich štyroch a aplikovaný do praxe. Piatym bodom je mať vytvorenú a používať vlastnú finančnú stratégiu. Cieľom finančnej stratégie je dosiahnuť trvalý rozpočet sporiteľa.

Profil

MUDr. Milan Pavlík, MPH - finančný lekár a lektor finančnej gramotnosti na základných a stredných školách. Je autorom knihy Základy finančného zdravia (2012) a autorom hry–finančného trenažéra Finančná odysea (2014). V roku 2015 založil občianske združenie Gramotná Finančnosť. Osem rokov sa profesionálne venuje finančnému sprostredkovaniu.

http://www.financny-lekar.sk/